20. novembra 2023
Stanovisko Saplinq, o.z. k útoku pre domnelú sex. orientáciu: Vyjadrujeme solidaritu s Ivanom Kozákom a pripomíname, že za útoky z nenávisti môže nečinnosť štátu
Vyjadrujeme šok a zhrozenie nad brutálnym fyzickým útokom na herca Ivana Kozáka, ktorý sa stal v Pezinku po oslavách Dňa boja za slobodu a demokraciu. Tento deň mal byť v prvom rade pripomienkou toho, za čo naša spoločnosť pred desaťročiami bojovala – ľudské práva, slobodu prejavu a právny štát pre všetkých. Útok na Ivana Kozáka, ktorého útočník prenasledoval počas noci z dvoch podnikov, aby ho potom surovo kopal na zemi do hlavy, je a mal by byť budíčkom pre celú spoločnosť. Pokiaľ bude beztrestne šírená nenávisť voči LGBTI+ ľuďom na základe skutočnej či domnelej sexuálnej orientácie, rodovej identity alebo prejavu, nik v spoločnosti nebude v bezpečí – všetci ľudia budú žiť v strachu či ich rodový prejav nevybočuje zo stereotypných heteronormatívnych predstáv, a či sa aj oni môžu stať terčom niekoho nenávisti voči “inakosti”.
V prvom rade vyjadrujeme solidaritu a podporu Ivanovi Kozákovi. Nesmierne nás mrzí, že sa stal terčom útoku z nenávisti, ktorý podľa neho vyvolala domnelá sexuálna orientácia, rodová identita alebo prejav. Nikto by nemal žiť v strachu, že sa stane terčom nenávisti pre svoju identitu, prejav či príslušnosť k menšine. Tu však na Slovensku narážame na zlyhania a absentujúcu zodpovednosť štátu, ako aj limity vylučujúcej legislatívy SR.
Útok, ktorý si Ivan Kozák musel prežiť, je ďalším brutálnym prejavom nenávisti, ktorú sa predstaviteľom štátu, politickým stranám, ale aj širokej verejnosti nielenže nepodarilo zastaviť, ale mnohí si na nenávisti postavili predvolebnú kampaň a aj po voľbách ďalej pokračujú predkladaním represívnych návrhov zákonov. Je to symptóm toho, že Slovensko sa nepoučilo z teroristického útoku na Zámockej, pri ktorom zahynuli Juraj a Matúš rukou pravicového extrémistu, ktorého manifest nemal ďaleko od toho, čo denne počuť v médiách a parlamente z úst politikov a predstaviteľov štátu. Dezinformácie, hoaxy a verbálna nenávisť namierená voči LGBTI+ ľuďom totiž má svoje skutočné obete a terče po celom Slovensku. Boli nimi Juraj a Matúš, nespočetne veľa LGBTI+ ľudí, ktorí tieto činy z nedôvery voči polícii ani nenahlasujú, o ktorých sa vôbec nevie, aj útoky na kvír ľudí či ich spojencov pre dúhové vlajky a odznaky. Toto je tá nenávisť, pred ktorou LGBTI+ komunita a organizácie varujú kompetentných.
Nenávisť na základe skutočnej či domnelej sexuálnej orientácie, rodovej identity alebo rodového prejavu, nie sú abstraktné pojmy. Pozná ich aj medzinárodné a európske právo a reagovať mala už dávno aj Slovenská republika. Útok na Ivana Kozáka by totiž mal byť po správnosti v právnom štáte klasifikovaný ako útok z nenávisti pre domnelú sexuálnu orientáciu alebo rodový prejav – nemusíte byť LGBTI+ človek na to, aby si vás niekto vybral pre útok z nenávisti voči “inakosti”. Na Slovensku však po teroristickom útoku vlády ani parlament nespravili vôbec nič pre to, aby do trestného zákona konečne zaradili aj tieto formy nenávisti a trestné činy s tým spojené. Výsledkom je, že polícia ani OČTK nemajú dostatočné nástroje na identifikovanie, stíhanie ani prevenciu takýchto činov, ale absentuje aj nevyhnutný právny základ pre efektívnejšiu schopnosť štátu chrániť právo LGBTI+ ľudí žiť bez násilia a v bezpečí. Bez inkluzívneho trestného zákona sa nemôže pracovať na väčšej dôvere LGBTI+ ľudí voči polícii a OČTK. LGBTI+ ľudia dnes jednoducho nemajú dosť právnych záruk, že ak útoky na nich nahlásia, budú efektívne vyriešené v ich prospech ako obetí trestných činov. Ak štát a zákon LGBTI+ ľudí nevidí a nerozoznáva ako skupinu ohrozovanú nenávisťou, nedokáže ich predsa ani ochrániť.
Ostáva sa už len zamyslieť nad tým, čo by sa bolo bývalo stalo, ak by útočník v Pezinku bol ozbrojený a kam až mohol útok na Ivana Kozáka zájsť. On sám je, podľa vlastných slov, rád, že to prežil. Tá neistota, či z útoku vyviazne zaživa, však musela byť zdrvujúca. A je na mieste, aby si kompetentní začali klásť otázku či spravili a robia dostatok pre to, aby nedošlo k ďalšiemu útoku podobne tragickému, akým bol útok na Tepláreň.
V prvom rade vyjadrujeme solidaritu a podporu Ivanovi Kozákovi. Nesmierne nás mrzí, že sa stal terčom útoku z nenávisti, ktorý podľa neho vyvolala domnelá sexuálna orientácia, rodová identita alebo prejav. Nikto by nemal žiť v strachu, že sa stane terčom nenávisti pre svoju identitu, prejav či príslušnosť k menšine. Tu však na Slovensku narážame na zlyhania a absentujúcu zodpovednosť štátu, ako aj limity vylučujúcej legislatívy SR.
Útok, ktorý si Ivan Kozák musel prežiť, je ďalším brutálnym prejavom nenávisti, ktorú sa predstaviteľom štátu, politickým stranám, ale aj širokej verejnosti nielenže nepodarilo zastaviť, ale mnohí si na nenávisti postavili predvolebnú kampaň a aj po voľbách ďalej pokračujú predkladaním represívnych návrhov zákonov. Je to symptóm toho, že Slovensko sa nepoučilo z teroristického útoku na Zámockej, pri ktorom zahynuli Juraj a Matúš rukou pravicového extrémistu, ktorého manifest nemal ďaleko od toho, čo denne počuť v médiách a parlamente z úst politikov a predstaviteľov štátu. Dezinformácie, hoaxy a verbálna nenávisť namierená voči LGBTI+ ľuďom totiž má svoje skutočné obete a terče po celom Slovensku. Boli nimi Juraj a Matúš, nespočetne veľa LGBTI+ ľudí, ktorí tieto činy z nedôvery voči polícii ani nenahlasujú, o ktorých sa vôbec nevie, aj útoky na kvír ľudí či ich spojencov pre dúhové vlajky a odznaky. Toto je tá nenávisť, pred ktorou LGBTI+ komunita a organizácie varujú kompetentných.
Nenávisť na základe skutočnej či domnelej sexuálnej orientácie, rodovej identity alebo rodového prejavu, nie sú abstraktné pojmy. Pozná ich aj medzinárodné a európske právo a reagovať mala už dávno aj Slovenská republika. Útok na Ivana Kozáka by totiž mal byť po správnosti v právnom štáte klasifikovaný ako útok z nenávisti pre domnelú sexuálnu orientáciu alebo rodový prejav – nemusíte byť LGBTI+ človek na to, aby si vás niekto vybral pre útok z nenávisti voči “inakosti”. Na Slovensku však po teroristickom útoku vlády ani parlament nespravili vôbec nič pre to, aby do trestného zákona konečne zaradili aj tieto formy nenávisti a trestné činy s tým spojené. Výsledkom je, že polícia ani OČTK nemajú dostatočné nástroje na identifikovanie, stíhanie ani prevenciu takýchto činov, ale absentuje aj nevyhnutný právny základ pre efektívnejšiu schopnosť štátu chrániť právo LGBTI+ ľudí žiť bez násilia a v bezpečí. Bez inkluzívneho trestného zákona sa nemôže pracovať na väčšej dôvere LGBTI+ ľudí voči polícii a OČTK. LGBTI+ ľudia dnes jednoducho nemajú dosť právnych záruk, že ak útoky na nich nahlásia, budú efektívne vyriešené v ich prospech ako obetí trestných činov. Ak štát a zákon LGBTI+ ľudí nevidí a nerozoznáva ako skupinu ohrozovanú nenávisťou, nedokáže ich predsa ani ochrániť.
Ostáva sa už len zamyslieť nad tým, čo by sa bolo bývalo stalo, ak by útočník v Pezinku bol ozbrojený a kam až mohol útok na Ivana Kozáka zájsť. On sám je, podľa vlastných slov, rád, že to prežil. Tá neistota, či z útoku vyviazne zaživa, však musela byť zdrvujúca. A je na mieste, aby si kompetentní začali klásť otázku či spravili a robia dostatok pre to, aby nedošlo k ďalšiemu útoku podobne tragickému, akým bol útok na Tepláreň.