13. október 2023
Slovensko ani rok po teroristickom útoku neprekročilo svoj tieň, upozorňujú aktivisti/ky
Tlačová správa
Uplynul rok od teroristického útoku na LGBTI+ ľudí v bare Tepláreň, pri ktorom brutálnym spôsobom vyhasli životy Juraj Vankuliča a Matúša Horvátha. Počiatočné solidárne vyjadrenia zástupcov a zástupkýň zákonodarnej moci a exekutívy, v ktorých dávali LGBTI+ ľuďom na Slovensku nádej na zlepšenie ich postavenia, zostali len prázdnymi slovami, upozorňuje pri príležitosti prvého výročia útoku na Zámockej občianske združenie Saplinq. Podľa aktivistiek a aktivistov za práva LGBTI+ ľudí nenávisť a ideológia, ktoré k tomuto brutálnemu činu viedli, naopak pokračovali – vyústili do ďalších pokusov o vymazanie LGBTI+ ľudí zo spoločnosti represívnymi návrhmi v NR SR, ako aj do nenávistnej predvolebnej kampane, ktorá spravila z LGBTI+ komunity terč.
Podľa občianskeho združenia Saplinq je neakceptovateľné, že bezprecedentný útok z nenávisti zostal prakticky bez adekvátnej odpovede štátu. “Pre bezpečnosť LGBTI+ ľudí a v boji proti prejavom nenávisti nedošlo k žiadnemu citeľnému pokroku. Ani po roku od útoku sa LGBTI+ ľudia necítia na Slovensku bezpečnejšie/bezpečne,” upozorňuje riaditeľ Saplinqu Róbert Furiel. “Teroristický čin a následné vyjadrenia vysokých predstaviteľov policajného zboru na krátku dobu podnietili LGBTI+ ľudí ohlasovať polícii nenávistné prejavy. Mnoho z nich bolo aj medializovaných. Postupne to však vyprchalo a možno povedať, že z našej skúsenosti v Saplinqu a v poradenskom centre Prizma nedošlo k zásadnej zmene, vďaka ktorej by sa LGBTI+ ľudia cítili na Slovensku bezpečnejšie,” dodáva.
Reformu trestného zákona, aby sa trestné činy z nenávisti vzťahovali aj na sexuálnu orientáciu a rodovú identitu sa nakoniec nepodarilo v parlamente schváliť. Bola to jedna z požiadaviek LGBTI+ hnutia po útoku. Spoločná výzva LGBTI+ organizácií tiež žiadala, okrem iného, ochranu mladých LGBTI+ ľudí pred šikanou v školách, komplexnú sexuálnu a vzťahovú výchovu či vzdelávanie a scitlivovanie spoločnosti vo verejnoprávnych médiách. Ani jednu z početných požiadaviek výzvy sa nepodarilo účinne naplniť – upozorňuje občianske združenie Saplinq, ktoré výzvu podporilo.
“Vláda ani parlament nedokázali predložiť ani schváliť žiadnu dôstojnú formu legalizácie partnerských zväzkov ako aj ochrany rodín LGBTI+ ľudí, ktorá tu dnes kriticky chýba. Nepodarilo sa prijať ani reformu trestného zákona tak, aby sa trestné činy z nenávisti vzťahovali aj na sexuálnu orientáciu a rodovú identitu. I keď sa podarilo obnoviť platnosť usmernenia k medicínskej tranzícii a schváliť medicínske štandardy, dostupnosť zdravotnej starostlivosti spojenej s tranzíciou je naďalej v kritickom stave. Je to výsledok politizácie životov transrodových ľudí, ktorí sa stali terčom koordinovaných útokov – pokus o zákaz právnej tranzície v NR SR, ale aj odmietanie právnej tranzície na niektorých matrikách v rozpore so zákonom, ktoré dodnes nebolo kompetentnými adresované“ pripomína koordinátorka kampaní a advokácie v Saplinqu Alexandra Demetrianová.
Podľa občianskeho združenia Saplinq je neakceptovateľné, že bezprecedentný útok z nenávisti zostal prakticky bez adekvátnej odpovede štátu. “Pre bezpečnosť LGBTI+ ľudí a v boji proti prejavom nenávisti nedošlo k žiadnemu citeľnému pokroku. Ani po roku od útoku sa LGBTI+ ľudia necítia na Slovensku bezpečnejšie/bezpečne,” upozorňuje riaditeľ Saplinqu Róbert Furiel. “Teroristický čin a následné vyjadrenia vysokých predstaviteľov policajného zboru na krátku dobu podnietili LGBTI+ ľudí ohlasovať polícii nenávistné prejavy. Mnoho z nich bolo aj medializovaných. Postupne to však vyprchalo a možno povedať, že z našej skúsenosti v Saplinqu a v poradenskom centre Prizma nedošlo k zásadnej zmene, vďaka ktorej by sa LGBTI+ ľudia cítili na Slovensku bezpečnejšie,” dodáva.
Reformu trestného zákona, aby sa trestné činy z nenávisti vzťahovali aj na sexuálnu orientáciu a rodovú identitu sa nakoniec nepodarilo v parlamente schváliť. Bola to jedna z požiadaviek LGBTI+ hnutia po útoku. Spoločná výzva LGBTI+ organizácií tiež žiadala, okrem iného, ochranu mladých LGBTI+ ľudí pred šikanou v školách, komplexnú sexuálnu a vzťahovú výchovu či vzdelávanie a scitlivovanie spoločnosti vo verejnoprávnych médiách. Ani jednu z početných požiadaviek výzvy sa nepodarilo účinne naplniť – upozorňuje občianske združenie Saplinq, ktoré výzvu podporilo.
“Vláda ani parlament nedokázali predložiť ani schváliť žiadnu dôstojnú formu legalizácie partnerských zväzkov ako aj ochrany rodín LGBTI+ ľudí, ktorá tu dnes kriticky chýba. Nepodarilo sa prijať ani reformu trestného zákona tak, aby sa trestné činy z nenávisti vzťahovali aj na sexuálnu orientáciu a rodovú identitu. I keď sa podarilo obnoviť platnosť usmernenia k medicínskej tranzícii a schváliť medicínske štandardy, dostupnosť zdravotnej starostlivosti spojenej s tranzíciou je naďalej v kritickom stave. Je to výsledok politizácie životov transrodových ľudí, ktorí sa stali terčom koordinovaných útokov – pokus o zákaz právnej tranzície v NR SR, ale aj odmietanie právnej tranzície na niektorých matrikách v rozpore so zákonom, ktoré dodnes nebolo kompetentnými adresované“ pripomína koordinátorka kampaní a advokácie v Saplinqu Alexandra Demetrianová.
|
Stále nám ide o život
Podľa aktivistov a aktivistiek za práva LGBTI+ ľudí je po roku od útoku situácia objektívne aj citeľne horšia. Za osem mesiacov bolo v NR SR predložených viac návrhov namierených proti životom LGBTI+ ľudí, ako návrhov, ktoré by cielili na zlepšenie ich života a predovšetkým na zrovnoprávnenie so zvyškom spoločnosti. “Niektorým politickým stranám sa v parlamente a neskôr v predvolebnej kampani podarilo zvýšiť pocit ohrozenia u LGBTI+ ľudí šírením nenávisti cez konšpirácie a dezinformácie, čím prehĺbili vylučovanie LGBTI+ ľudí časťou spoločnosti. Táto rétorika pokračuje aj po voľbách a zaznieva z prvých vyjadrení formujúcej sa vládnej koalície, a to len niekoľko dní pred prvým výročím teroristického útoku, ktorí obral o život dvoch kvír ľudí” pripomína Alexandra Demetrianová, podľa ktorej bude na novej vláde, aby vyrovnala dlh voči LGBTI+ ľuďom, ktorý tu zostal po útoku nesplatený predošlými vládami. Saplinq však vyzdvihuje solidaritu, ktorá sa opäť prejavila počas prvého výročia tragédie a podporu, ktorú večer 12.10. LGBTI+ ľudia cítili na pietnych spomienkach a zhromaždeniach v Bratislave pred Teplárňou aj na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, v Banskej Bystrici, v Liptovskom Mikuláši, ale aj v Prahe pred veľvyslanectvom SR aj na Václaváku či v Moste a Zlíne. V Košiciach poradňa pre LGBTI+ ľudí Prizma zorganizovala komunitné stretnutie pre kvír ľudí, aby sa vzájomne podporili v ťažkých chvíľach. Pamiatku Juraja a Matúša si ľudia prídu uctiť aj v piatok a počas víkendu v Brne, Olomouci, Plzni, Příbrami, Moravské Ostravě, no a v sobotu bude v Bratislave demonštrácia a pochod za práva LGBTI+ ľudí na Námestí SNP. “Aj napriek nelichotivým volebným výsledkom tu zostávame. Budeme bojovať a tvoriť bezpečné priestory pre každého. Každý a každá z vás má tu moc zapojiť sa a urobiť niečo vo svojom okolí – dať si dúhovú stužku, vyvesiť dúhovú vlajku. Jednoducho ukázať, že u vás nie je miesto pre nenávisť. Lebo tú porazíme len spoločne,” zaznelo v príhovore Róberta Furiela zo Saplinqu na spomienkovom zhromaždení vo štvrtok pred Teplárňou. |