26. októbra 2023

Deň povedomia o intersex ľuďoch: Žijú medzi nami, no na Slovensku o nich vieme stále málo. Pohľad do životov intersex ľudí citlivo a bezprecedentne prináša film Úsvit

Tlačová správa

Tento týždeň, vo štvrtok 26.10. si pripomíname Deň povedomia o intersex ľuďoch, ktorí sú azda najmenej viditeľnou súčasťou LGBTI+ komunity. O intersex ľuďoch sa zvykne hovoriť aj ako o menšine v menšine – v mnohých krajinách nie je venovaná pozornosť ich právam a čelia slabému povedomiu o ich potrebách aj vo vnútri LGBTI+ komunity, ktorá už vo svojom pomenovaní intersex ľudí zdôrazňuje. Slovensko v tomto nie je výnimkou, naopak panuje u nás jedno z najslabších povedomí o intersex ľuďoch v Európe. Občianske združenie Saplinq upozorňuje, že téma práv a životov intersex ľudí v slovenskom kontexte takmer neexistuje, málo sa hovorí o diskriminácii, ktorej čelia preto, že sa narodili ako intersex. Z hľadiska boja za práva všetkých LGBTI+ ľudí máme čo doháňať, upozorňuje Saplinq. 

Právo na existenciu, právo byť intersex

Podľa občianskeho združenia Saplinq intersex ľudia čelia v prvom rade dezinformáciám a sú často mylne označovaní za “tretie pohlavie”. Intersex však nie je tretia kategória pohlavia, je to spektrum medzi mužským a ženským pohlavím. Intersex deti sa narodia s biologickými charakteristikami (reprodukčný systém, gonády, genitálie, hormóny a/alebo chromozómy), ktoré sa nedajú jednoznačne definovať ako ani mužské ani ženské. 

“Prax na Slovensku je stále taká, že tesne po narodení, väčšinou však do dvoch rokov, sú intersex deti podrobené tzv. normalizačným operáciám ako napr. o sterilizácie/kastrácie či nútená hormonálna terapia. Rozhodnutie zostáva na rodičoch po odporúčaní lekárov. Stáva sa však, že tieto rozhodnutia i odporúčania bývajú unáhlené, často vychádzajú z nedostatku informácií a aktuálneho vedeckého poznania, nie sú dostatočne zvážené všetky riziká zákrokov, ktoré zásadne ovplyvnia život intersex detí a dejú sa bez ich súhlasu,” upozorňuje Manu Kościuszko z oddelenia advokácie Saplinqu. 

Aktivistky a aktivisti za práva LGBTI+ ľudí upozorňujú, že tieto rozhodnutia a zákroky sú trvalé, nezvratné a rodová identita detí sa nemusí zhodovať s genitáliami/gonádami, ktoré sa rodičia rozhodli dieťaťu ponechať. To má vážne dosahy na identitu, intimitu, fyzické a duševné zdravie intersex ľudí. OSN považuje “normalizačné” operácie na intersex deťoch bez ich súhlasu za formu mučenia. Aktuálne vedecké poznanie potvrdzuje, že tieto zákroky môžu spôsobovať stratu sexuálnej citlivosti, poruchy nervových zakončení, chronické bolesti, inkontinenciu, psychické problémy. Saplinq tiež upozorňuje, že z medicínskeho hľadiska nie sú operácie nevyhnutné – a teda podľa medzinárodného práva nie je sledovaný najlepší záujem dieťaťa. Takisto sú porušením práva na telesnú integritu a autonómiu a práva na sexuálne a reprodukčné zdravie (aj práva na určenie vlastnej rodovej identity). 

“Každý intersex človek by mal mať právo rozhodnúť sa v dospelosti o aký typ zdravotnej starostlivosti má záujem, či chce podstúpiť estetické zákroky, hormonálnu terapiu alebo nie.  Intersex ľudia musia mať rovnaký prístup k zdravotnej starostlivosti, pracovným príležitostiam, vzdelaniu, ako všetci ostatní,” apeluje poradkyňa z komunitného a poradenského centra pre LGBTI+ ľudí Prizma Košice Zara Kromková.

Podľa rôznych medzinárodných odhadov, zo sto narodených detí sú najmenej dve intersex deti (Human Rights Watch). Skutočné percento však môže byť oveľa vyššie, keďže nie každý intersex človek si je vedomý svojej intersex identity, za čo môžu aj spomínané “normalizačné” operácie ihneď po narodení a bez súhlasu intersex človeka. 

Čo by malo byť naším cieľom pre intersex ľudí a ich práva 

Podľa organizácií, ktoré bránia práva LGBTI+ ľudí by jednoznačným minimom malo byť legislatívne zakotvenie odkladu “normalizačných” zákrokov do doby, kedy sa intersex človek sám slobodne a s dostatočnými informáciami rozhodne či má záujem o tento typ zdravotnej starostlivosti. Do tej doby by intersex človek v dokladoch nemal uvedené označenie “pohlavia”, resp. rodu, čo by značne znížilo tlak na rodičov. 

“K rôznym formám legislatívy, ktorá zabraňuje “normalizačným” operáciám na intersex deťoch pristúpili v Európe Nemecko, Malta, Grécko, Portugalsko, Španielsko a Island. V globálnom meradle zatiaľ Keňa a Kolumbia. India a Austrália majú len zákazy na úrovni jednotlivých štátov. Takže ten pokrok je naozaj dosť pomalý, ak vezmeme do úvahy vážnosť porušovania práv intersex ľudí a invazívne zákroky, ktoré porušujú práva dieťaťa. Avšak aj postupné zákazy v jednotlivých krajinách povzbudzujú k systémovejšej zmene – na úrovni OSN napríklad vyše 50 členských štátov vyzvalo medzinárodné spoločenstvo, aby spravilo formálne viac pre ochranu intersex detí a práva intersex ľudí,” uviedol Manu Kościuszko z oddelenia advokácie Saplinqu. Na ťahu je podľa neho aj Svetová zdravotnícka organizácia, ktorá síce v uplynulej dekáde postupne vyraďuje z medzinárodnej klasifikácie chorôb variácie sexuálnej orientácie či rodovej identity, avšak intersex ľudí naďalej patologizuje a vyzýva k medicínskej praxi, ktorá je v príkrom rozpore s odporúčaním ľudskoprávnych organizácií, ktoré bránia práva inersex ľudí a ktorú tieto organizácie (aj OSN) označujú za formu mučenia. 

“O intersex ľuďoch na Slovensku vieme stále veľmi málo. Ani v našej poradni Prizma v Košiciach sme za päť rokov fungovania nemali medzi klientelou intersex človeka či rodičov intersex dieťaťa. V prvom rade však nemáme dostupné dáta a nevieme či vôbec štát eviduje “normalizačné” operácie, alebo iné životné situácie a potreby intersex ľudí. Je preto dôležité, aby štát začal tému aktívne vnímať, zbierať dáta a riešiť najlepší záujem intersex detí aj legislatívne i z hľadiska zdravotnej starostlivosti podľa najnovšieho vedeckého poznania. Chcem podporiť rodičov intersex detí, že u nás v poradni Prizma nájdu podporu a môžu sa na nás obrátiť v hľadaní riešení v najlepšom záujme ich detí. Sme tu pre nich a rovnako aj pre intersex ľudí, ktorí hľadajú bezpečné a podporné prostredie,” uviedla Zara Kromková z centra Prizma Košice. 

Intersex ľudia tu vždy boli, odkazuje filmová novinka Úsvit 

Zaujímavý pohľad do životov intersex ľudí prináša dobová filmová snímka Úsvit, ktorú česko-slovenská produkcia predstavila v kinách tento mesiac. V prostredí doby, keď sa o intersex ľuďoch veľa nevedelo a, ako mnohí LGBTI+ ľudia, museli svoju identitu tajiť pred  svetom, film komplexne a citlivo predstavuje intersex ľudí cez fakty, osobné prežívanie a najmä ľudskosť a empatiu. 
"Film Úsvit okrem iných silných tém, odvážnym spôsobom prináša a bezprecedentne otvára tému životov intersex ľudí. Pre nejakú časť spoločnosti to bude horký liek a odraz v zrkadle, ktorý film nastavuje sa jej nebude páčiť, ale myslím, že slovenská spoločnosť má na to, aby sama sebe dovolila prejsť poznaním a sebareflexiou. Ostáva mi iba opäť poďakovať sa tvorcom a tvorkyniam filmu za odvahu, láskavosť a citlivosť ktoré z filmu cítiť v každej minúte," zdieľala svoje dojmy z filmu poradkyňa v centre pre LGBTI+ ľudí Prizma Košice Zara Kromková.
Keďže intersex človek je jednou z hlavných postáv, resp. samotnou zápletkou príbehu, film  zviditeľňuje a normalizuje intersex ľudí v miere, aká je v slovenskom priestore nevídaná. Úsvit  má podľa občianskeho združenia Saplinq veľkú pridanú hodnotu v mnohých ohľadoch. Námet totiž pochádza z knihy Františka Hájka z roku 1937, ktorá bola pravdepodobne prvou v Československu (asi aj  v Európe), ktorá sa vedecky/medicínsky venovala intersex ľuďom. Postava intersex človeka v Úsvite bola preto do veľkej miery inšpirovaná skutočným príbehom z prostredia mesta Svit v dobe, v ktorej sa film odohráva. 

“Jedným z odkazov filmu je, že intersex ľudia tu vždy boli, aj keď sme ich ako spoločnosť nechceli vidieť, aj keď museli svoju identitu skrývať, aj keď sa o nich hanlivo hovorilo (dnes už pejoratívne!) ako o “hermafroditoch”. V súčasnosti vieme nepomerne viac – medicínsky aj ľudskoprávne – a predsa sa dobové stereotypy z Úsvitu tak veľmi podobajú na tie, ktorým intersex ľudia stále čelia v súčasnosti. Dôležitou pridanou hodnotou filmu je aj to, že intersex postavu hrá transrodový človek – Richard Langdon. I keď sa skúsenosti či potreby intersex a trans ľudí líšia, stereotypizácia a patologizácia ich tiel či boj o život v súlade s prežívanou identitou, sú len niektoré zo skúseností, ktoré mohol verne zahrať práve transrodový človek,” oceňuje Manu Kościuszko z oddelenia advokácie Saplinqu. Podľa neho je dôležité, a v slovenskom kontexte jedinečné, že LGBTI+ postavy hrajú LGBTI+ ľudia, ktorí vedia najlepšie podať situácie, ktoré si sami prežili. Podľa Saplinqu je Úsvit príkladom dobrej filmárskej praxe, kde bola pomerne citlivá téma evidentne zodpovedne pripravená na úrovni scenára i celej produkcie.