31. marec 2025
Členské štáty musia umožniť zmenu rodu vo verejných registroch, skonštatoval Súdny dvor EÚ
Právo transrodových ľudí na právnu tranzíciu chráni nariadenie EÚ o ochrane osobných údajov (GDPR).
Dnes (31. marca) si pripomíname Medzinárodný deň viditeľnosti transrodových ľudí. Jeho cieľom je zviditeľňovať životy transrodových ľudí, ich skúsenosti, radosti, ale aj problémy, ktorým čelia kvôli svojej identite.
Transrodoví ľudia v Európskej únii majú tento rok dôvod na oslavu. Od Súdneho dvora Európskej únie (SDEÚ) dostali predčasný „darček“ v podobe rozsudku, ktorý konštatuje povinnosť členských štátov umožniť transrodovým ľuďom zmenu osobných údajov týkajúcich sa rodovej identity.
Dnes (31. marca) si pripomíname Medzinárodný deň viditeľnosti transrodových ľudí. Jeho cieľom je zviditeľňovať životy transrodových ľudí, ich skúsenosti, radosti, ale aj problémy, ktorým čelia kvôli svojej identite.
Transrodoví ľudia v Európskej únii majú tento rok dôvod na oslavu. Od Súdneho dvora Európskej únie (SDEÚ) dostali predčasný „darček“ v podobe rozsudku, ktorý konštatuje povinnosť členských štátov umožniť transrodovým ľuďom zmenu osobných údajov týkajúcich sa rodovej identity.
Prípad Deldits (C-247/23): O čo v ňom ide?
Prípad sa týka iránskeho transrodového muža V. P., ktorý získal v roku 2014 v Maďarsku postavenie utečenca na základe dôvodnej obavy z prenasledovania práve kvôli transrodovosti. K žiadosti priložil aj lekárske potvrdenia od odborníctiev z psychiatrie a gynekológie.
Hoci mu Maďarsko azyl udelilo, jeho rodovú identitu nerešpektovalo. V azylovom registri ho úrady stále viedli pod menom a s rodovým markerom, ktoré mu boli pripísané pri narodení. V roku 2022 podal V.P. na príslušný azylový úrad žiadosť o opravu svojho rodu na mužský a o zmenu svojho krstného mena.
Keďže maďarské vnútroštátne právo od roku 2020 vôbec neumožňuje právnu tranzíciu, svoju žiadosť oprel o článok 16 nariadenia* EÚ o GDPR. Ten hovorí, že každý má právo na bezodkladnú opravu nesprávneho osobného údaja. Úrad žiadosť zamietol z dôvodu, že lekárske potvrdenia nepreukazujú chirurgickú zmenu pohlavia, len jeho transrodovosť.
V.P. sa so žalobou o neplatnosť tohto rozhodnutia obrátil na maďarský súd. Dôvodil judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), ktorá potvrdzuje, že na účely uznania zmeny rodovej identity nemožno vyžadovať chirurgické zákroky.
Maďarský súd inicioval tzv. prejudiciálne konanie** a Súdneho dvora EÚ sa pýtal, či sa má čl. 16 nariadenia o GDPR vykladať tak, že:
1. ukladá povinnosť vnútroštátnemu orgánu opraviť osobné údaje týkajúce sa rodovej identity?
2. vyžaduje, aby osoba, ktorá žiada o opravu údaja týkajúceho sa jej rodu, predložila o tom dôkazy?
3. žiadajúca osoba je povinná preukázať, že podstúpila chirurgickú zmenu pohlavia?
Hoci mu Maďarsko azyl udelilo, jeho rodovú identitu nerešpektovalo. V azylovom registri ho úrady stále viedli pod menom a s rodovým markerom, ktoré mu boli pripísané pri narodení. V roku 2022 podal V.P. na príslušný azylový úrad žiadosť o opravu svojho rodu na mužský a o zmenu svojho krstného mena.
Keďže maďarské vnútroštátne právo od roku 2020 vôbec neumožňuje právnu tranzíciu, svoju žiadosť oprel o článok 16 nariadenia* EÚ o GDPR. Ten hovorí, že každý má právo na bezodkladnú opravu nesprávneho osobného údaja. Úrad žiadosť zamietol z dôvodu, že lekárske potvrdenia nepreukazujú chirurgickú zmenu pohlavia, len jeho transrodovosť.
V.P. sa so žalobou o neplatnosť tohto rozhodnutia obrátil na maďarský súd. Dôvodil judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), ktorá potvrdzuje, že na účely uznania zmeny rodovej identity nemožno vyžadovať chirurgické zákroky.
Maďarský súd inicioval tzv. prejudiciálne konanie** a Súdneho dvora EÚ sa pýtal, či sa má čl. 16 nariadenia o GDPR vykladať tak, že:
1. ukladá povinnosť vnútroštátnemu orgánu opraviť osobné údaje týkajúce sa rodovej identity?
2. vyžaduje, aby osoba, ktorá žiada o opravu údaja týkajúceho sa jej rodu, predložila o tom dôkazy?
3. žiadajúca osoba je povinná preukázať, že podstúpila chirurgickú zmenu pohlavia?
Ako odpovedal SDEÚ?
V rozhodnutí z 13. marca 2025 skonštatoval:
Áno, čl. 16 nariadenia o GDPR ukladá vnútroštátnemu orgánu povinnosť opraviť osobné údaje týkajúce sa rodovej identity.
Pri výklade čl. 16 je potrebné prihliadať na zásadu správnosti, t.j. spracúvané údaje musia byť správne a v prípade potreby aktualizované, oprava alebo výmaz nesprávnych údajov musia byť bezodkladné.
Súd zdôraznil, že ak je cieľom zhromažďovania osobných údajov identifikácia jednotlivca, údaje by mali odrážať prežívanú rodovú identitu, a nie tú, ktorá bola človeku pripísaná pri narodení. Členský štát sa nemôže pri odmietnutí opravy osobných údajov odvolávať na neexistenciu konania o právnom uznaní rodu transrodových ľudí vo svojom vnútroštátnom práve.
V tejto súvislosti SDEÚ pripomenul, že hoci právo EÚ nezasahuje do právomoci členských štátov v oblasti osobného stavu osôb a právneho uznávania ich rodovej identity, štáty musia aj pri výkone týchto právomocí dodržiavať právo EÚ.
Vnútroštátna úprava, ktorá bráni uplatňovaniu práva chráneného právom EŮ, je nezlučiteľná s právom EÚ.
Otázku č. 2 a 3 posudzoval SDEÚ spoločne a odpovedal na ne takto:
Áno, vnútroštátny orgán môže vyžadovať dôkazy o nesprávnosti údajov o rodovej identite. Nie, v žiadnom prípade nemôže podmieniť ich opravu chirurgickým zákrokom.
Čl. 16 GDPR nespresňuje, aké dôkazy sú žiadateľ alebo žiadateľka povinní predložiť. SDEÚ pri týchto otázkach pripomenul skutočnosť, že právo na opravu môže byť štátom obmedzené len v hraniciach základných práv a slobôd a len legislatívnym krokom, ktorý je nevyhnutný a primeraný v demokratickej spoločnosti.
Podmieňovanie zmeny rodového markera chirurgickým zákrokom je len úradnou praxou, ktorá v Maďarsku (a v mnohých iných členských štátoch EÚ, vrátane Slovenska) nemá legislatívny základ. Sama o sebe teda nemôže byť považovaná za zákonné obmedzenie práva na opravu údajov v zmysle nariadenia o GDPR.
Navyše, podmienka chirurgického zákroku zasahuje do základných práv zaručených Zmluvou o fungovaní Európskej únie a Chartou základných práv Európskej únie, najmä do práva na nedotknuteľnosť osoby a práva na rešpektovanie súkromného života.
SDEÚ pripomenul, že práva zaručené Chartou majú rovnaký zmysel a rozsah ako zodpovedajúce práva zaručené Európskym dohovorom o ľudských právach. Ten považuje rodovú identitu osoby za základný prvok a jeden z najintímnejších aspektov súkromného života človeka.
Európsky súd pre ľudské práva, t.j. súd dohliadajúci nad dodržiavaním Európskeho dohovoru o ľudských právach, v roku 2021 rozhodol, že uznanie rodovej identity transrodovej osoby nemôže byť podmienené vykonaním chirurgického zákroku, ktorý si táto osoba neželá (prípad X a Y v. Rumunsko). V rozhodnutí A. P., Garçon a Nicot v. Francúzsko už z roku 2017 ESĽP konštatoval, že lekárske potvrdenie, vrátane predchádzajúcej psychodiagnostiky, predstavuje relevantný a dostatočný dôkaz pre administratívny prepis rodu.
Áno, čl. 16 nariadenia o GDPR ukladá vnútroštátnemu orgánu povinnosť opraviť osobné údaje týkajúce sa rodovej identity.
Pri výklade čl. 16 je potrebné prihliadať na zásadu správnosti, t.j. spracúvané údaje musia byť správne a v prípade potreby aktualizované, oprava alebo výmaz nesprávnych údajov musia byť bezodkladné.
Súd zdôraznil, že ak je cieľom zhromažďovania osobných údajov identifikácia jednotlivca, údaje by mali odrážať prežívanú rodovú identitu, a nie tú, ktorá bola človeku pripísaná pri narodení. Členský štát sa nemôže pri odmietnutí opravy osobných údajov odvolávať na neexistenciu konania o právnom uznaní rodu transrodových ľudí vo svojom vnútroštátnom práve.
V tejto súvislosti SDEÚ pripomenul, že hoci právo EÚ nezasahuje do právomoci členských štátov v oblasti osobného stavu osôb a právneho uznávania ich rodovej identity, štáty musia aj pri výkone týchto právomocí dodržiavať právo EÚ.
Vnútroštátna úprava, ktorá bráni uplatňovaniu práva chráneného právom EŮ, je nezlučiteľná s právom EÚ.
Otázku č. 2 a 3 posudzoval SDEÚ spoločne a odpovedal na ne takto:
Áno, vnútroštátny orgán môže vyžadovať dôkazy o nesprávnosti údajov o rodovej identite. Nie, v žiadnom prípade nemôže podmieniť ich opravu chirurgickým zákrokom.
Čl. 16 GDPR nespresňuje, aké dôkazy sú žiadateľ alebo žiadateľka povinní predložiť. SDEÚ pri týchto otázkach pripomenul skutočnosť, že právo na opravu môže byť štátom obmedzené len v hraniciach základných práv a slobôd a len legislatívnym krokom, ktorý je nevyhnutný a primeraný v demokratickej spoločnosti.
Podmieňovanie zmeny rodového markera chirurgickým zákrokom je len úradnou praxou, ktorá v Maďarsku (a v mnohých iných členských štátoch EÚ, vrátane Slovenska) nemá legislatívny základ. Sama o sebe teda nemôže byť považovaná za zákonné obmedzenie práva na opravu údajov v zmysle nariadenia o GDPR.
Navyše, podmienka chirurgického zákroku zasahuje do základných práv zaručených Zmluvou o fungovaní Európskej únie a Chartou základných práv Európskej únie, najmä do práva na nedotknuteľnosť osoby a práva na rešpektovanie súkromného života.
SDEÚ pripomenul, že práva zaručené Chartou majú rovnaký zmysel a rozsah ako zodpovedajúce práva zaručené Európskym dohovorom o ľudských právach. Ten považuje rodovú identitu osoby za základný prvok a jeden z najintímnejších aspektov súkromného života človeka.
Európsky súd pre ľudské práva, t.j. súd dohliadajúci nad dodržiavaním Európskeho dohovoru o ľudských právach, v roku 2021 rozhodol, že uznanie rodovej identity transrodovej osoby nemôže byť podmienené vykonaním chirurgického zákroku, ktorý si táto osoba neželá (prípad X a Y v. Rumunsko). V rozhodnutí A. P., Garçon a Nicot v. Francúzsko už z roku 2017 ESĽP konštatoval, že lekárske potvrdenie, vrátane predchádzajúcej psychodiagnostiky, predstavuje relevantný a dostatočný dôkaz pre administratívny prepis rodu.
Čo tento rozsudok znamená pre transrodových ľudí na Slovensku?
„Tento rozsudok predstavuje významný krok vpred pre práva transrodových ľudí, vrátane utečencov, v EÚ – najmä v členských štátoch, kde neexistuje žiadny legislatívny rámec pre právnu tranzíciu transrodových ľudí. Vyzývame členské štáty, aby tento rozsudok implementovali tak, aby ich systémy na zhromažďovanie a uchovávanie osobných údajov boli v súlade s GDPR a základnými právami,“ uviedla Katrin Hugendubel, riaditeľka pre advokáciu organizácie ILGA-Europe.
Prejudiciálne rozhodnutia SDEÚ vytvárajú judikatúru záväznú tak pre súdy, ako aj ostatné orgány všetkých členských štátov EÚ, t.j. aj pre slovenské súdy a matriky.
Ak členský štát svojím konaním či rozhodovaním porušuje právo EÚ, Európska komisia môže voči nemu začať konanie o porušení povinnosti. To môže v prípade nezjednania nápravy vyústiť do finančných sankcií voči státu, či už vo forme vysokých pokút, alebo straty finančných prostriedkov z rozpočtu EÚ.
Pripravila: Petra Kmecová
---
* Nariadenia sú právne akty Európskej únie, ktoré majú všeobecnú platnosť, sú záväzné vo svojej celistvosti a priamo uplatniteľné v členských štátoch EÚ.
** Prejudiciálne konanie je konanie pred SDEÚ, ktoré iniciuje súd členského štátu EÚ v prípade nejasností pri aplikácii práva EÚ, napr. nariadení, v konkrétnom konaní. Rozhodnutie SDEÚ poskytuje výklad ustanovení práva EÚ, ktorých sa konanie týkalo. Tento výklad je záväzný pre vnútroštátne konanie, v rámci ktorého nejasnosť vyvstala, ale aj všeobecne, pre ďalšiu aplikáciu daného ustanovenia.
---
Zdroje:
curia.europa.eu
legalis.sk
ilga-europe.org
tgeu.org
Prejudiciálne rozhodnutia SDEÚ vytvárajú judikatúru záväznú tak pre súdy, ako aj ostatné orgány všetkých členských štátov EÚ, t.j. aj pre slovenské súdy a matriky.
Ak členský štát svojím konaním či rozhodovaním porušuje právo EÚ, Európska komisia môže voči nemu začať konanie o porušení povinnosti. To môže v prípade nezjednania nápravy vyústiť do finančných sankcií voči státu, či už vo forme vysokých pokút, alebo straty finančných prostriedkov z rozpočtu EÚ.
Pripravila: Petra Kmecová
---
* Nariadenia sú právne akty Európskej únie, ktoré majú všeobecnú platnosť, sú záväzné vo svojej celistvosti a priamo uplatniteľné v členských štátoch EÚ.
** Prejudiciálne konanie je konanie pred SDEÚ, ktoré iniciuje súd členského štátu EÚ v prípade nejasností pri aplikácii práva EÚ, napr. nariadení, v konkrétnom konaní. Rozhodnutie SDEÚ poskytuje výklad ustanovení práva EÚ, ktorých sa konanie týkalo. Tento výklad je záväzný pre vnútroštátne konanie, v rámci ktorého nejasnosť vyvstala, ale aj všeobecne, pre ďalšiu aplikáciu daného ustanovenia.
---
Zdroje:
curia.europa.eu
legalis.sk
ilga-europe.org
tgeu.org