Príhovor Vero Moňok zo Saplinq, o.z. pri príležitosti protestu "Slovensko je Európa" v NitreNitra, 4. apríl
Prvých 10 rokov môjho života do veľkej miery ovplyvnil november ‘89, rozpad Česko-Slovenska, devalvácia meny, následný mečiarizmus. Rôzne kúty Slovenska ovládlo podsvetie, právo neplatilo pre všetkých. Nepohodlní ľudia boli odstránení. Nešlo o slobodu, ale o moc v rukách vyvolených. Vo vzduchu sa roky niesli nánosy dlhodobých strachov, ohrození, neriešených reforiem, ale aj nádej a viera v zmenu. Pokračovala vojna na Západnom brehu Jordánu, rozpad Juhoslávie. Zažívala som to vtedy detskými očami, širší kontext mi do veľkej miery unikal. No aj napriek tomu mám dnes pocit uzatvárajúceho sa kruhu. Akoby sme sa oblúkom vrátili späť.
Na Ukrajine, v Gaze či Afrike sú vojny, globálna bezpečnostná situácia je volatilná. Dochádza k odklonu od demokratických princípov a faktov, overených poznatkov. Namiesto toho sa do popredia dostáva pohodlnosť v podobe mentálnych skratiek, populizmu. Myslenie založené na negácií a deštrukcii. Nerozumiem tomu, nepoznám to, zaťažuje ma to: zničme to, preč s tým. A rýchlo. Máme koncentráciu moci do jedných rúk. Do Ficových. Máme šikanovanú kultúru, zákony prijímané výhradne v skrátenom legislatívnom konaní, transakčnú daň, doživotné renty a 363ku, kolabujúce zdravotníctvo a školstvo, nehostilné podnikateľské prostredie, ohrozovanie nášho členstva v EÚ a v NATO a napokon, ruský zákon proti mimovládnym organizáciám. A to všetko je zasadené do kulís klimatickej krízy. Nezabudnime na medvede. Je prirodzené cítiť sa v tomto celom neisto, cítiť sa sám či sama, ba až osamelo. Možno pociťovať bezútešnosť, bezmoc či beznádej. Zažívam to tiež. Zažívam ale aj inakosť. Som veľa vecí. Som nebinárny, arodový človek. Som sestra, dcéra a teta. Som kvír. Som večný študent. Mám rád prírodu. Mám ADHD a psa. Rád čítam a predstavujem si. Teší ma prechádzať sa, počúvať vietor, voňať vzduch a spoznávať. Rada sa smejem. Mám rada vodu. Ukľudňuje ma. Rád plávam, dosahujem plynulosť pohybu. Pri plávaní tiež nevidieť stekajúce slzy. Žijem v krajine, ktorá ma nechce. Nedodržiava a neuznáva moje základné, ľudské práva, hoci ja musím dodržiavať všetko. Som človekom len trochu, keď sa to hodí. Keď je treba platiť. Vládna koalícia a aj časť opozičných strán systematicky zabraňuje zrovnoprávneniu LGBTI+ ľudí, znevažuje a dehumanizuje nás, či nás priam popiera – najčastejšie ľudí transrodových – tých najzraniteľnejších. Ak ste v očiach iných človekom len trochu, prípadne sa vám neustále pokúšajú odobrať naozaj všetku vašu ľudskosť a dôstojnosť, je ľahké nenávidieť. A to sa aj deje. Veľa ľudí ma nenávidí. Nepoznajú ma a nenávidia ma. Len preto, že som. Nezaslúžim si vraj žiť. Vyrastajúc v tomto, hoci dokážem veľmi ľúbiť, nedokážem ľúbiť seba. Nenávisť je príznakom, ale aj voľbou. Čo človek urobí alebo neurobí je voľba. Každá voľba má svoje následky. Nenávisť zabíja, a to tak prenesene, ako doslova. Príliš veľa blízkych už nikdy neuvidím. Nazývali ma počas môjho života rôzne: bola som nenormálna, chorá, zvrátená a nechutná, akési bájne monštrum. Dnes som tiež pliagou a politickou, kultúrno-etickou otázkou. Nie. Nie som. Som človek a zaslúžim si rešpekt. Som rovnaký človek ako ktokoľvek z vás dnes tu. Som človek, ktorému záleží na budúcnosti Slovenska, na našej spoločnej budúcnosti. Som človek, ktorý má to šťastie poznať veľa iných LGBTI+ ľudí: inšpiratívnych, vzácnych, rozhľadených, odborne zdatných, tvorivých, empatických, jedinečných ľudí, ktorí práve už len tým, že sú, obohacujú všetkých a všetko okolo seba. Som človek, ktorý si praje to, čo väčšina: hlboké vzťahy, lásku, dôstojnosť, zdravý, naplnený, zmysluplný a autentický život. Pocit šťastia. Som človek, ktorý pracuje pre ľudsko-právnu organizáciu, ktorá supluje za neľahkých podmienok štát. Nie je náhoda, že je u nás občiansky sektor taký početný. Nezisk tvoria ľudia, ktorí pomáhajú, edukujú, žijú v súlade so svojimi hodnotami, starajú sa o marginalizované skupiny obyvateľstva, bránia demokraciu. Chránia našu prírodu. Ruský zákon má za cieľ zastrašiť nás, odstrániť občiansku angažovanosť, relativizovať hodnoty.
V občianskom združení Saplinq neprestajne pracujeme na tom, aby aj Slovensko konečne vykročilo na ceste za rovnými právami správnym smerom. Pridajte sa k podporovateľstvu občianskeho združenia Saplinq – s vašou pomocou sa nám bude kráčať o niečo ľahšie, pretože spoločne dokážeme viac!
|