Príhovor riaditeľa Saplinq, o.z. Róberta Furiela pri príležitosti Dňa boja za slobodu a demokraciu​

 KOŠICE, 17. november

"V novembri 1898 ma moja mama zabalila do fusaku, vložila aj s bratom do kočíka a chodila s nami štrngať a manifestovať na námestie v mojej rodnej Spiškej Novej Vsi. Mal som štyri roky, vôbec nič si z toho nepamätám. Táto udalosť však poznačila môj celý následný život. Vďaka revolúcii, ktorá dostala prívlastok nežná alebo zamatová, som mohol chodiť na základnú cirkevnú školu, moji rodičia mohli s tu väčším, tu menším úspechom podnikať, mohol som v ôsmej triede vycestovať na výmenný pobyt do partnerského mesta v Nemecku. Vďaka revolúcii som mohol mať počítač a na vlastnej koži zažiť nástup dostupného internetu, ísť študovať do zahraničia a vrátiť sa. Vďaka revolúcii som mohol objavovať a prijať seba ako geja, ako kvír človeka a nájsť solidaritu a podporu po celom svete.

Vďaka revolúcii, vďaka ľuďom, ktorí tu už nie sú, vďaka vám.

Áno, aj vďaka vám všetkým, ktorí ste prišli v toto sychravé nedeľné popoludnie von. Ako tisíce iných ľudí po celom Slovensku ste obetovali svoje pohodlie, lebo považujete odkaz 17. novembra za dôležitý. Možno podobne ako ja vnímate nežnú revolúciu nie ako jednorazovú udalosť, ale ako dynamický, nekončiaci sa proces. Ako niečo, čo sa stále deje a ak to neprestaneme udržiavať, ak neprestaneme brániť slobodu a demokraciu, tak o ňu môžeme ľahko prísť. Žiaľ, mnohé krajiny sveta, nielen tie ďaleké, sú toho príkladom. 

Treba si však pripomínať, že udalosti revolučného novembra nepriniesli rovnakú slobodu každému a každej. Životný štandard niektorých ľudí klesol, niektoré skupiny ľudí stále zažívali útlak. Neoliberálne politiky divokého kapitalizmu urobili diery do záchrannej siete sociálneho systému, cez ktorý prepadlo mnoho ľudí. Rastúca nezamestnanosť predznamenala rastúcu frustráciu, ktorá v rôznych podobách pretrvala dodnes. Prečo to spomínam? Lebo aj z tejto dlho neriešenej frustrácie rastie podhubie, v ktorom sa darí nenávisti. Podhubie, v ktorom môžu političky a politici útočiť na zraniteľné skupiny, na menšiny, na ľudí, ako som ja. A ako vidíme na úspechu aktuálnej koalície, prináša im to plody. Otrávené plody, z ktorých je zle nám všetkým.

Žiadna otrava, žiadne zlo, žiaden útlak však netrvajú večne. Ak sa im postaví dostatočné množstvo ľudí, ktorí vytrvá, pravda a láska opäť zvíťazí nad lžou a nenávisťou. Každý a každá z nás má moc meniť niečo, meniť svoje okolie. Lebo aktuálna situácia hnevu a nenávisti sa nedotýka len nás, gejov, lesieb, bisexuálnych, transrodových, intersex a iných kvír ľudí. Týka sa nás všetkých, ktorí chceme žiť v tejto krajine, ktorí ju máme naozaj radi. 

Čo teda ďalej? 

V ako verejnosť proti násiliu. Musíme si pripomínať jednu zo základných požiadaviek novembra ´89 a to odmietnutie štátneho násilia voči obyvateľstvu, dnes viac ako inokedy.
V ako vzdelávať sa. Nikdo sa nerodí slobodným a demokratickým, musíme sa to učiť a učiť to iných tým, ako žijeme. Žijeme v dobe bezprecedentnej dostupnosti kvalitných informácií o čomkoľvek. Tak ako sme sa naučili používať dotykové telefóny a vypĺňať tabuľky v Exceli, tak sa vieme naučiť prijímať svet v celej jeho rozmanitosti.
V ako vytrvať. Žiadna vláda tu nie je na večné časy, a nijak inak. Bude to náročné, bude to dlhé, budeme zažívať ešte veľa frustrácie. Ale ak vytrváme, budeme mať šancu vybudovať naše Slovensko naozaj pre všetkých."

Foto: Braňo Osif

---

V občianskom združení Saplinq neprestajne pracujeme na tom, aby aj Slovensko konečne vykročilo na ceste za rovnými právami správnym smerom.  Pridajte sa k podporovateľstvu občianskeho združenia Saplinq – s vašou pomocou sa nám bude kráčať o niečo ľahšie, pretože spoločne dokážeme viac!